TENTO ČLÁNOK JE V DOSLOVNOM ZNENÍ, AKO BOL ZVEREJNENÝ NA  STRÁNKACH C&R KLUBU V ROKU 2008.

Na pozvanie Andyho (Adreja z C&R fóra), som posledné 2 júlové a prvý augustový deň, strávil v tábore "pohodových dovolenkujúcich prívržencov C&R zo širšieho okolia Trnavy  v zložení Andy, Marek, Komár a Dallas. Na návštevu prišiel aj Buki s bratom (ktorí sa tam chystali na víkend).

Hneď po príchode, som očarený okolitou prírodou, iba zíral.
Priehrada je situovaná v údlolí Malých Karpát, orientovaná západo - východne (prítok - priehradné teleso). Je uložená v lone karpatských lesov a to doslova. Na oboch stranách nádrže sa okraje lesa takmer dotýkajú vodnej hladiny No žiaľ (alebo vďaka bohu), pred pár rokmi bola dlhodobo hladina spustená až o 6m. To umožnilo mohutný rast náletových drevín na pobrežnú zónu, momentálne už zatopenú. Preto sú príbrežné zóny vhodné iba na adrenalínovú rybačku, ktorá spravidla končí odtrhnutou montážou a aj rybou.
Horná tretina priehradnej nádrže je označená, ako "chránená rybia oblasť" s celoročným zákazom lovu.
Chytá sa tu systémom "zdolávania ryby z člnu", čo sa nie každému pozdáva.

Predstava, že pre 30-60cm kapríkov budem musieť ísť 10x za noc mi nepripadala moc lákavá...

Chlapci vyvážali k bójkam vzdialených od brehu 150-200m a tak mali dosť času nasúkať sa do člnu a dostať sa k rybe ešte predtým, ako dosiahla "zónu úniku".

Ja som chytal na "odhod" (cca 90m), tak som to väčšinou nestíhal. Aj tak som sa nedal presvedčiť a v piatok ráno sa mi podarilo zdolať z brehu svojho prvého "OREŠANCA"! Nebol to žiadny obor, ale potešil!

Ryby boli celkom pri chuti a tak sa v priebehu 24 hod. cyklu na našich udiciach ozval hlásič cca 20 - 25 krát.
Úspešnosť premeny záberov na rybu na podložke, sa pohybovala v rozmedzí 50-70%. Podľa toho, kto sa rýchlejšie dostal k potopenému kroviu, kapor vs. rybár!
Najlepšie obstál (za mojej prítomnosti) Peter, prezývaný Komár.Párkrát sa mu podarilo prekonať hranicu 60cm, raz dokonca 70cm"

Tomu sa aj vo štvrtok v noci podarilo zdolať dovtedy najväčšiu a najkrajšiu rybu "výpravy".
Riadkač (72cm), aj napriek tomu, že bol nízky, bol naozaj prekrásny.

V piatok ráno sa nad horami začali hromadiť oblaky a zo Záhoria sa ozývalo silné hrmenie, tak som sa rýchlo zbalil a opustil tento pohodový tábor (keďže ma už veľmi ťažila myšlienka na robotu, ktorá ma doma čaká) !
Záverom môžem iba podotknúť, že som strávil pár pohodových dní v príjemnej spoločnosti milých ľudí a už sa teším na naše ďalšie stretnutia.

Hodenú rukavicu od kaprov vo VN Horné Orešany som zdvihol !

Komentář ke článku (0)

 TENTO ČLÁNOK JE V DOSLOVNOM ZNENÍ, AKO BOL ZVEREJNENÝ NA  STRÁNKACH C&R KLUBU V ROKU 2007.

      Opadli emócie, cez môj osobný filter prebehli všetky spomienky a uznal som, že je čas na zhodnotenie tejto akcie. Vopred upozorňujem, že sa nechcem nikoho dotknúť, či už ako "garanta akcie", alebo účastníka akcie.
Z piatich pripravovaných etáp sa realizovali štyri. Etapa č.4 - Zemplínska šírava, bola pre nezáujem zo strany miestnych garantov aj účastníkov zrušená.

 
Pôvodne nám bola, prostredníctvom Braňa K., prisľúbená pomoc zo strany redakcie Slovenského rybára, zverejňovanie informácii o jednotlivých revíroch, termíny následných etáp, ich zhodnotenie... No, z mne doteraz neznámych dôvodov, sa táto spolupráca nekonala, resp. po zverejnení informáci o Vindšachtskom jazere, predčasne skončila !
Ďakujeme za spoluprácu !

1.Etapa - Vindšachtské jazero.
Jednoznačne najvydarenejšia etapa po všetkých stránkach. Pri vjazde do areálu je informačná tabuľa, kde si záujemca o lov preštuduje inštrukcie a všetky potrebné informácie.
Garant z MO SRZ Banská Štiavnica - Charlie (RNDr. Karol Weis) splnil všetko čo sľúbil, dokonca urobil ešte viac. Napísal o revíri článok do tlače (vyšiel v májovom čísle Slovenského rybára), vykosil brehy a pripravil lovné miesta pre účastníkov. Pomohol pri zásobovaní. Jednoznačne mu patrí úprimné poďakovanie. Bol som tam od stredy do nedele a naozaj som si to tam užil. Ulovilo sa veľa krásnych rýb. Kapor od 3 do 15 kg, amur okolo 3 do 4,5 kg. 3 x boli chytené krásne lysce nad 10kg (12,8kg, 14,8kg a 15kg)

2.Etapa - Lábske jazero.
Tiež vydarená etapa (v rámci možností). Revír je perfektne pripravený na návštevy rybárov. Je tu vybudovaných 11 lovných miest, s vykosenými miestami pre bivaky, s mólami cca 3x3m, kde na každom môžu v pohode chytať dvaja lovci. Tiež sú tu vybudované 3 sociálne zariadenia (latríny), čo rozhodne prispelo ku skultúrneniu prostredia. Jediný problém tohoto revíru vidím v nedostupnosti informácií, pre lovca neznalého pomerov. Jednoznačne tam chýba informačná tabuľa s pokynmi pre záujemcov o lov. S priateľmi z ČR (C&R Klubu), ktorí došli podporiť túto akciu, som tu strávil týždeň (od nedele do nedele). Etapa oficiálne začala v piatok. Najväčším handycapom boli vysoké teploty, ktoré panovali počas dní. Tie sa nezriedka vyšplhali nad 35 stupňov. Cez deň bol iba jeden záber (3 kg kapríka), ostatné všetko bolo počas nocí a skoro ráno. Nachytalo sa množstvo kaprov od 3 do 10kg. Najviac zastúpená bola váhová kategória 6-7kg. Organizačne som to nezvládol najlepšie, pretože v nedeľu ráno odišla väčšina účastníkov bez rozlúčenia a "účastníckeho odznaku"! NIektorým som ich dal dodatočne...

3.Etapa - Rašelinisko Pusté Uľany 3.
Ak nemáte informácie, budete mať problém sa k tejto vode vôbec dostať. Označenie vody je veľmi zlé, nikde nie sú informácie, o tom, že sme na revíre C&R, ako sa dostať k povolenke.....NIe je tu vybudovaná žiadna infraštruktúra (lovné miesta, sociálne zariadenia, informačné tabule...). Veľká voda cca 40ha, návštevu ktorej by som si rozhodne nevybral na odpočinok. Rachot, štrk dolujúcich bágrov 24 hodín denne, sa počas dňa striedal s hukotom iného bágru, dolujúcom rašelinu, revom buldozérov a nákladných áut jazdiacich cca 10m za mojím bivakom. Vo vode desiatky potopených oceľových lán, ktorými bola ťažobná plošina na štrk ukotvená. Na rozlohu jazera málo lovných miest, pretože väčšina brehov je zdevastovaná ťažobnou činnosťou. Lákavý opis to nie je. Ale žiaľ, je pravdivý. Bol som tam od utorka, do nedele. Po zakŕmení lovného miesta sa dalo do sýtosti pohrať s lovom cca 2,5 - 3kg lyscov, ktorí ochotne brali všetky druhy nástrahy. V nich vidím veľký potenciál tejto vody do budúcnosti - ak sa jej dožijú. Ďalšou, pomerne silnou populáciou, boli cca 5kg šupináče, ktoré na udici pôsobili mimoriadne bojovne a tým sympaticky. Nachádza sa tu aj zopár väčších rýb ( chytili sa ešte 9 a 10kg šupináče). Najväčší kapor etapy (odhadujem ho na cca 15kg) sa mi nepodaril po 25 minutovom boli dostať do podberáku, pre neochotu ostatných účastníkov pomôcť mi. (Čo je do dnešného dňa mimo moje chápanie. Každý sme najaký, ale..... ) Každopádne, táto voda má určité nepríjemné špecifiká, medzi ktoré patrí aj to, že na niektorých miestach je breh kolmo padajúci do hĺbky 3-6 metrov, (následkom bágrovania). Nikdy tam nechoďte s partiou, akou som tam bol ja, pretože by Vás aj kľudne nechali utopiť, keby ste neopatrne stúpili do "hlbočiny". Aj to je poučenie....

5. Etapa - VN Dubník 1
Asi najrozpačitejšia etapa. Ešte v utorok mi telefonicky ochotne prisľúbil pomoc Ivan F. V piatok, keď som mu po príchode volal, mi prvý telefonát zložil a potom nedvíhal....???? Tiež dodnes neviem, čo bolo toho príčinou !!! VN Dubník 1 privíta rybochtivého lovca-púšťača, všetkými možnými prekážkami, aké si len viete predstaviť. Všade zákaz vjazdu. Ak som si chcel kúpiť hosťovacie povolenie, bolo to márne. V miestach predaja ma jednoduch odbili, že nemajú - vypredali. Môžete krúžiť okolo vody, koľko chcete, neochotní domáci Vás na každom kroku odbijú výhovorkami. Nebyť toho, že sa mi tam zjavil zjavil "anjel strážny" v osobe Petra Baču z CT Zoro, asi by som túto lokalitu opustil s trpkosťou v duši. Svojou ochotou ma presvedčil, že v okolí vody nie sú iba neochotní ignoranti. Strávil som tam čas od piatku popoludnia do nedele obeda. Chytili sme tu ryby od 2 do 7,5kg. Hosťovačky sa predávajú iba jednodenné, na kalendárny deň (nie na 24 hod.) Cena je pre člena SRZ, japonského turistu, alebo mimozemšťana jednotná - 300.- Sk/kalendárny deň. Keďže som asi 3 hodiny zháňal hosťovačku, v piatok som si na 300.-Sk zachytal cca 8 hodín. Na nedeľu som si už hosťovačku ani nekupoval... V piatok sme tu chytali traja. V sobotu doobeda sa tam zastavili dvaja potenciálni účastníci z okolia Žiliny, no keď sa odo mňa dozvedeli detaily o podmienkach na tejto vode, ani sa nerozbalovali a cca po 30 minútach opustili túto lokalitu a išli na lepšie (ani sa im nedivím). V sobotu popoludní prišli ešte chalani z CT Ladce a tí mi robili spoločnosť do nedeľe obeda, no tiež nelovili... To som ešte nespomenul "ústretových miestnych hospodárov", ktorí v sobotu ráno zakŕmili z pramice asi 20 vrecami zbožia opačnú stranu priehrady. Kde je, mimochodom, zákaz vjazdu, čo ale miestnej "smotánke" evidentne nevadilo. Veľmi ma po týchto skúsenostiach pobavil článok Ivana F., v časopise Kapr č.1, kde spomína VN Dubník 1......

  

Poučenie z C&R Tour 2007
1.- Jednoznačne už neverím jedincom, ktorí si v mádiach masírujú svoje EGO. Nikdy v budúcnosti sa už na nikoho z nich nemienim spoliehať.(Ani jeden z nich nedodržal dané slovo!)
2. - V budúcnosti si veľmi rozmyslím, kde budem chytať. Radšej zvolím miesto pre jedného lovca, pretože sa mi ukázalo, že "partia, podobná tej z P.Uľan" je skôr na škodu, ako na osoh.
3.- Niektoré časti Slovenska majú do "civilizovanej Európy" ďalej, ako keby boli na Mesiaci !

 TENTO ČLÁNOK JE V DOSLOVNOM ZNENÍ, AKO BOL ZVEREJNENÝ NA  STRÁNKACH C&R KLUBU V ROKU 2008.

Report - Etapa č. 4 - Vindšachtské jazero.

Zase je za nami jedna akcia, ktorá sa po všetkých stránkach dá hodnotiť jedine v superlatívoch. Skvelá rybačka, skvelí ľudia, skvelé počasie, skvelá atmosféra, skvelý guláš...
Jediným temným fliačikom bolo "záhadné množstvo nepremenených záberov", ktoré sa mi na záver podarilo osvetliť. Celkovo sa chytilo cca 35 kaprov - od 5kg do 19,2kg. A to ich pokojne mohlo byť raz toľko.

Ale poďme pekne od začiatku.

Vybral som sa k Vinšachtskému jazeru o pár dní skôr a pridal sa ku mne aj Martin.
Stretli sme sa v utorok o cca 14,00 v reštaurácii Penziónu Cosmopolitan. Na miesto dorazil prvý Martin a musel na mňa asi 10 min. čakať. To mi začali chodiť zvedavé SMS-ky od Mikyho z Prahy, ktorý sa už nevedel dočkať, kedy bude medzi nami.Po konzultácii so správkyňou Penziónu som mu otázky zodpovedal, čo Miky prijal s radosťou a zabookoval si dvojposteľovú izbu, pre manžlku a dcéru. Tak mohol vyradiť niekoľko desiatok kg nákladu (lehátka + spacáky + štople do uší), spojeného s nocovaním dievčat. Po obhliadke jazera sme sa rozhodli vybudovať tábor na strane Penziónu, kde pod mohutnými jedľami bolo miesto pre 3-4 bivaky + miesto na spoločenské stretnutia.

Keďže sme boli po budovaní tábora uťahaní, ako "koťata", v utorok sme ani nenafúkli čln, nieto, aby sme sa vybrali so sonarom na vodu. Chytali sme klasickou metódou prvých hodín - na dohod s PVA punčoškou, skrývajúcou nejaké lákavé mlsnoty, pre miestnych kapríkov.
Podvečer nás prišli pozrieť Peťo s Charliem a doniesli týždennú hosťovačku pre Martina.
Čas do úplného zotmenia sme strávili v družnej debate spojenou s ochutnávkou a porovnávaním produktov malokarpatských a štiavnických páleníc. Hlavnými aktérmi sme boli Peťo a ja, keďže Charlie bol šofér a Martin je abstinent.
Ako výsledok tejto činnosti bol môj spánok hodný nemluvňaťa. Prerušil som ho iba raz o cca 01,30 hod., keď som Martinovi podobral prvého kapra výpravy, ktorý mal 8,2kg a 80cm.

Ráno po káve a raňajkách sme pripravili "flotilu", vyzbrojili sonarom a hor sa na vodu.
Asi po polhodinovom sonarovaní som si osadil dve tyčovky na dohod - prvú v 3m hĺbke vo vzdialenosti cca 110m, druhú v hĺbke 5,5m asi 90m od brehu. V druhej jazde som si pri bójkach zakŕmil boilami s peletami.
Martin si po sonarovaní zvolil hĺbku okolo 6m vo vzdialenosti necelých 50m od brehu.
Nahodili sme a čakali na záber.
Mne prišiel z hlbšej vody o cca 21 hod. Bol to krásne vyfarbený 5,3kg vážiaci 60cm kaprík.

Ráno pri káve okolo 06,20 som utrúsil poznámku, že Miky je už asi na ceste. To sa potvrdilo , keď po pár minútach zastal pri našich autách. Keďže z Prahy vyrazil už o 02,00 hod., o 06,30 bol už pri vode.
Napriek únave z cesty ukázal Miky obdivuhodnú energiu s ktorou postavil bivak, zariadil ho a ponáhľal sa na vodu so sonarom, aby si našiel lovné miesto a osadil tyčovku.

Že si Miky zvolil dobré lovné miesto sa ukázalo už o cca 23,00 hod. keď s neho vybral prvého adepta na fotenie.
Mal 6kg a 66cm.

Polhodinu po polnoci Martin chytil 77cm a 7kg šupiho,

Ráno o 6,15 hod. zase kontroval Miky so 79cm 9kg šupim.

V piatok ráno okolo 7,00 hod. prišli z Detvy Braňo a Jožko. Braňo sa musel vrátiť domov na nočnú ale Jožko ostal chytať s nami. Počas dňa boli rady loviacich rozšírené o Mišku - Mikyho dcérku, ktoré si tu tiež vylepšila "osobák" amurom vážiacim cca 3kg s dížkou cez 0,5m.

Večer okolo 23 hod. začal Jožko svoj lovecký víkend ulovením 83cm a 9,8kg šupiho.

V sobotu o 01,45 som mal peknú jazdu ja a po cca 10 minútach zdolávania sa na brehu ocitol môj nový osobák. Lysec s dĺžkou 84cm vážil úctihodných 17,9kg.

Táto ryba, ako keby odštartovala bláznivý kolotoč záberov. V sobotu jeden záber striedal druhý. To sa ráno vrátil po nočnej Braňo a pripojil sa k nám aj Rado zo Žiaru nad Hronom.
Aj keď veľa z nich bolo nepremenených na ryby na brehu, tak sa za sobotu chytilo okolo 15-20 rýb. Nebudem tu unavovať všetkými údajmi a fotkami a uvediem iba ryby nad 10kg.
Okolo 14,00 chytil Braňo krásneho 80cm šupiho vážiaceho 12,2kg.

V sobotu poobede sme mali naplánovanú aj spoločenskú udalosť a to varenie a posedenie pri guláši.
Naši miestni "tútori" Charlie a Peter sa však dohodli s majiteľom Penziónu Cosmopolitan a zabezpečili pre účastníkov C&R Tour výborný guláš z ich kuchyne (ako aj nejaké to pivo a fľašku hruškovice).
V mene všetkých účastníkov za výborné pohostenie úprimne ďakujem. Keďže sa z pracovných dôvodov nemohol akcie zúčastniť náš kamarát Mišo - prišla nás pozrieť aspoň jeho milá polovička Zuzka.

Tu sme v plnej zostave.

Zhora - z ľava do prava: Irenka (Mikyho manželka), Miky, Charlie, Zuzka, Tibor, Rado, Jožko, Braňo, Peter, Martin a Miška (Mikiho dcérka).
Že guláš všetkým chutil, niet najmenších pochybností.Dokonca aj niekoľko kaprov sa prišlo počas jeho konzumácie na nás pozrieť...

Podvečer prišiel dvojzáber Mikiho a Martina. Tí vedľa seba zdolávali dvoch miestnych krásavcov.
Mikimu sa jednou rybou po rokoch podarilo zdvihnúť osobák aj vo váhe aj v dĺžke.
Tento krásavec mal rovných 100cm a váhu 19,2kg !!! Martin zase chytil svojo vysnívaného "riadkáča" so 69cm a 7,1kg. Tu je double šťastných lovcov !

O hodinku aj niečo si Miky ešte chytil jedného 86cm a 11,2kg šupináča.

Jožko 30 minút po polnoci prekonal hranicu 10kg o 10 dkg s 82cm šupim .

Braňo o 4,30 vybral z vody 75cm a 10,4kg vážiaceho lysého krásavca.

Radovi sa tentoraz nepodarilo prekonať hranicu 10kg, no na svojom lovnom mieste vytiahol zopár šupináčov v dĺžke 65 - 73cm vážiacich okolo 5-6kg.

Mali sme veľa nepremenených záberov - jazda, normálne cez cievku, no po záseku, alebo pribrzdení cievky sa po pár sekundách ryba vypla, prípadne sme prišli o háčik. Pripadalo nám to ako z Aktov-X.
Tieto záhady sa mi podarilo rozlúšťit až v nedeľu popoludní - keď už všetci odišli a ostali sme tam iba dvaja.
Z hlbokej vody som mal dva zábery...a nič. Pri druhom zábere sa mi podarilo na hrote háčiku vytiahnuť šupinu zo zubáča. A podľa šupiny, to bol riadny kus. Potom sme sa od Charlieho dozvedeli, že v jazere je pár trofejných zubáčov presahujúcich dĺžku 100cm. Tie potvory si navykli na kvalitné boilies na mäsovom základe, ako aj na pelety. A je po záhade !
Poslednú rybu celej C&R Tour chytil Martin v pondelok o cca 14,00, tesne pred odchodom, keď sme už mali veci zbalené v autách a vyťahovali sme udice.




Autor: RNDr. Tibor Kožíšek
Foto: Autor

Komentář ke článku (0)

TENTO ČLÁNOK JE V DOSLOVNOM ZNENÍ, AKO BOL ZVEREJNENÝ NA  STRÁNKACH C&R KLUBU V ROKU 2008.

C&R Tour Slovakia, 2008 - 1. etapa - Komjatice

 Skončila sa prvá etapa C&R Tour, Slovakia 2008. Žiaľ.

S Martinom ktorého ste mali môžnosť spoznať prostredníctvom reportáží z KMLM 2007 (CT Ladce), sme prišli k vode vo štvrtok podvečer.
Našli sme si perfektný flek, údajne permanentne odsadený, ale vzhľadom na počasie a najbližšie prognózy, voda zývala práznotou.
Po pár minútach od telefonického upozornenia na náš príchod prifrčal Limo s potrebnými papiermi a tak nám odomkol dvere k novým rybárskym zážitkom.
Ako sa čochvíľa ukázalo, prognózy predpovede počasia tentoraz boli správne a tak sme sa do piatka podvečera nedostali na vodu, aby sme si so sonarom omrkli dno.
Prvých 24 hodín sme chytali iba na "blint".Pár guličiek na PVA k nástrahe a "Pán Boh pomáhaj". Ten moc nepomáhal a tak sme boli bez záberu.
Medzičasom ma Martin udivoval svojou "kaprárskou alchýmiou".
Som starý pes, ale toľko dipov, posilovačov, aróm, gelov a sprejov, ako nosí pri sebe, som nevidel za celý svoj život.  :o) 

Vždy keď otvoril svoju tašku s kaprárskou chémiou vanuli sa po okolí vône pripomínajúce niečo medzi cukrárňou a kafilériou.
V piatok popoludní sa naše rady rozšírili o 3 návštevníkov z južnej Moravy - Tomtom, jeho dcérka Helenka a labrador Andy.
S nimi, akoby prišlo lepšie počasie. Prestalo fúkať, hladina sa ukľudnila a tak sme sa konečne dostali na vodu, vyznačili si lovné miesta a zakŕmili.
Zábery na seba nedali dlho čakať.
Na moje veľké prekvapenie, boli to "zázračné alchymistické diela" z dielne Martina, ktoré bodovali ako prvé. V sobotu počas dopoludnia sa striedali zábery v priebehu niekoľkých minút. Väčšina bola od perspektívnych lysčekov v kategórii 30-40cm. Tí ochotne brali všetko a nedali šancu väčším rybám, aby sa s nástrahou pohrali.

Aj keď sme zväčšili nástrahy, nevadilo im to a veselo ožužlávali aj väčšie boile.

Nie raz sa stalo, že sme mali na brehu všetkých 6 udíc a pritom iba na jednej bola ryba. Tie kapríky niekedy pripomínaly pirane...
Napriek tomu sa nám podarilo chytiť aj zopár kaprov v kategórii 50+ cm, no váhu 6,5kg sa nám nepodarilo prekonať.

Za to môžeme vďačiť mohutnému zarybneniu spomenutou násadou.

V sobotu popoludní sa k vode začala sťahovať "miestna elita"!
Neustály rachot plechových pramíc spojený s vreskotom nám úplne zobral nádej na ulovenie väčšej ryby.
Čerešničkou na torte bola logika vlastníka pramice s číslom "3"(predpokladám, že syn niekoho dôležitého na regionálnej úrovni), ktorý si veselo a bez ostychu začal vyvážať k mojej zakŕmenej bójke s logickým odôvodnením, že "on chytá z druhej strany". Potom tam poslali aj svoje detičky a tie lovili z člnu priamo nad našími montážami.....Skrátka špica.
Samozrejme, odvtedy zábery prestali zmenili sa len na sporadické, resp. občasné, keď spomímnaní špecialisti utlmení alkoholom pospali...
Aj tak nám nepokazili dobrý dojem z tejto rybačky.
Som rád, že som sa spoznal a spriatelil s ďalším príjemným človekom (Tomtomom) a pokecal so starým priateľom (Martinom).
Mimochodom, Martin Kvasnica z CT ladce sa stal oficiálne najlepším lovcom 1.etapy C&R Tour, Slovakia 2008, za čo mu bude osobne odovzdaný pohár pre víťaza....ale druhý ako je na obrázku...pretože ten sa mi nedopatrením podarilo rozbiť !!! 

Keďže pozitívne pocity mnohonásobne prekonali negatívne, dohodli sme sa, že sa stretneme na niektorej ďalšej etape C&R Tour.

Na záver by som sa rád poďakoval vedeniu Rybárskej spoločnosti Komjatice za ústretový prístup a samozrejme Limovi, za pomoc, servis a výborné "Komjatické biele".

TiborK
 

Komentář ke článku (0)

TENTO ČLÁNOK JE V DOSLOVNOM ZNENÍ, AKO BOL ZVEREJNENÝ NA  STRÁNKACH C&R KLUBU V ROKU 2008.

Tak je zase po jednej vydarenej akcii.

Tretiu etapu C&R Tour Slovakia, 2008 môžem opodstatnene považovať za zatiaľ najvydarenejšiu akciu usporiadanú pod hlavičkou  C&R Klubu. Hoci účasť "členov" klubu nebola zrovna masová, Zoro, Peťo a ja.
K trom mušketierom z prvej etapy v Komjaticiach pribudlo celkovo ešte 7 ľudí, takže nás bolo spolu 10.
No skrátka, partia bola skvelá !

zľava hore:
Martin, Roman, Emil, Peťo, Zoro,
Tibor, Igor, Andy (labrador), Tomtom, Vilo, David

Vzhľadom na skutočnosť, že sa nám nepodarilo naplniť kapacitu revíru (mimochodom iba 22 ľudí) aby patril "iba nám" a v SR sme mali dlhý víkend s dvomi štátnymi sviatkami, vybral som sa k vode už v stredu, aby som "chytil fleky".
Našťastie, sa nám to, vďaka skorému príchodu Zora a Peťa vo štvrtok naobed, podarilo. Ako ďalší prišli Emil s Igorom
a podvečer Martin s Vilom. Tak sme dokázali zablokovať celú zadnú časť jazera (lovné miesta 7 - 11).
V sobotu stav doplnili Roman  a Tomtom s Davidom.
Rozloženie síl bolo nasledovné:
č.7  - Emil + Igor
č.8  - Roman
č.9  - Peťo + Zoro
č.10 - Tomtom + David
č.11 - Martin, Vilo + Tibor
Lábske jazero je zaujímavé tým, že sa chytá iba z jednej strany na strednom úseku (cca 2ha), kde je vybudovaných 11 lovných miest.
Pod lovným miestom č.1 je oblasť cca 1,2ha zastavaná chatami, kde je lov zakázaný.
Tak isto je to nad lovným miestom č. 11, kde je cca 1,4ha chránená rybia oblasť!
K povinnej výbave tu patrí odháčkovacia podložka, podberák a samozrejme, háčiky bez protihrotov.

Keďže je na miestach poriadok a čisto, človek si pripadá, že ani nie je na Slovensku.
Naši kamaráti z Moravy, Tomtom a David konštatovali, že si pripadajú, ako na nejakej privátnej klubovej vode v Anglicku !
Hoci aj tam nájdete stopy ľudskej tuposti (kde-kade ohniská - mimochodom zakázané) ako aj dobre maskovaný neporiadok v kroví!

Vráťme sa však k rybám.

Prvý záber som mal ja, no keďže kapor bol skúsený, raketovou rýchlosťou si to namieril do prekážok...a vyšlo mu to !!!


Potom nasledovali veľké chvíle Martina.
Záber č.1 (29.8.- 02:20) premenil na 82cm a 7,7kg vážiaceho šupináča.


Záber č.2 (29.8. - 06:05) Martin premenil na 97cm krásavca vážiaceho 15,51kg, čím si zvýšil osobák z Liprovskej Mary o necelé 2 kg.


Martin žiaril šťastím a tak rozosieval pozitívnu energiu, kade chodil...
Aj kaprí krásavec pri púšťaní vyzeral spokojne !


Medzičasom som nepremenil jednu brutálnu jazdu, asi tiež skúsenej ryby, ktorá so mnou vypiekla presne tak, ako predošlá...
Asi si každý vie predstaviť, ako som sa asi cítil. Neustále som si v hlave premietal "video" a hľadal chybu.
Mal som na to, bohužiaľ, dosť času, pretože asi 30 hodín sme všetci boli bez záberu (kapra).
Chlapci zo Zoro Carp Teamu sa medzičasom zabávali tým, že na jednu udicu feederovali, a lovili všadeprítomných karasov strieborných.
Peťo


Emil

Pri feedrovaní sa Zorovi podaril aj kuriózny úlovok cca 55 cm šťučky, ktorá mu skočila na plotičku chytenú na feeder !

Tu je vidieť, že karasy nešli iba na feeder a nepohrdli ani boiliesmi.


S chalanmi z CT Ladce (Martinom a Vilom) sme sa rozhodli využiť čas bez záberov na uvarenie gulášu.
V sobotu ráno sme s Vilom vybrali udice, povypínali hlásiče a príposluchy a išli do okolitých obcí pozháňať potrebné suroviny. To sa nám podarilo a po návrate z nákupu sme znovu nahodili a pustili sa do prípravy.
Keďže som si zabudol zapnúť príposluch a zvuk hlásičov som mal stíšený na maximum, o ďalšom zábere som sa dozvedel až z kriku  chalaňov, že mi niečo lomcuje s udicou...To bola sobota 30.8. 11,30 hod.
Tak sa mi podarilo spackať ďalší záber, keďže ryba sa pohodlne zbavila montáže s háčikom do môjho príchodu k udiciam...
Moja bilancia vyzerala už hrozivo. 3 zábery a 0 rýb !!!
Keďže som bol poverený varením gulášu, nahodil som tú istú montáž s tými istými guľami, obohatenú iba PVA pančuškou s pár guľami a peletami. Záber na seba nedal dlho čakať. Brutálnu jazdo o 12,20 sa mi KONEČNE podarilo premeniť na 82cm a 7,9kg vážiaceho šupiho.


Keďže varenie gulášu je spoločenská akcia, väčšina prítomných bola sústredená v blízkosti kotlíka.
Tak sa stalo, že môj ďalší záber o 13,25 som premenil pred očami všetkých prítomných, za asistencie Tomtoma a podpichovania Zoro Carp Teamu v ďalšieho šupinatého krásavca 97cm dlhého a 15,47 kg vážiaceho.

Tak som si vylepšil bilanciu nepremenených záberov k premeneným na 3 : 2 !

Po nahodení som sa vrátil k dováraniu gulášu, no pri jeho finalizácii ma prerušil ďalší záber skúsenej ryby, ktorá mi tentoraz nedala najmenšiu šancu a rýchlosťou torpéda vletela do prekážok, kde sa mi odvadila. Takže bilancia premenených záberov sa zase posunula na stranu rýb !
Aspoň, že guláš sa podaril ! (Aj keď som bol pri jeho príprave až 4 x prerušený zábermi, s ktorých sa mi 2 podarilo premeniť a vyrovnať tak stav s Martinom.)
Až do Ďalšieho rána sa nič neudialo. Okolo 5,35 ma došiel Peťo zobudiť, či si nechcem odfotiť nejakú rybyšku.
Z tej nejakej rybyšky sa vykľul krásný, 93cm a 15kg vážiaci šupi, ktorého chytil na OSMIČKE Roman a tak zbúral rodiaci sa mýtus o tom, že rybu je možné chytiť iba na kraji.

Kaprík bol pekne vykŕmený ! Asi si dal z varenej kukurice, ktorou v množstve asi 50 kg,zakŕmili okolie lovného miesta č.7, Igor s Emilom !!! A potom sa divili, že sú bez záberu !
:o)

Keď sme sa s Martinom vracali z gratulačiek na č.8 vidíme, že Vilo, ktorý nebol schopný vytrepať sa zo spacáku k Romanovej rybe, čiperne poskakuje po brehu bez okuliarov iba v ponožkách. Bolo nám jasné, že prišiel  "Vilov čas".
Bola nedeľa 31.8 cca 5,45 hod.
Po úprave Vilovho zovňajšku (okuliare a topánky) som mu o pár minút podobral ďalšieho miestneho šupinatého krásavca, ktorý mal miery 88cm a 13,7kg. Tak Vilo lepšie prekonal "krízu" z nepremeneného nočného záberu a na jeho tvári začal opäť dominovať úsmev.


Zabudol som spomenúť, že v noci Martin nepremenil jeden záber a tak tiež spoznal pocit porážky...

Nedeľné ráno bolo chladné, ale prekrásne. Človek si pripadal, ako v rozprávkovej krajine.


V nedeľu o 13,35 hod. sa mi podarilo premeniť ďalší záber. Tentoraz to bol 78cm a 8,2kg vážiaci šupi, s utrhnutou spodnou časťou "chobota".


Večer o 21,45 hod. Martin premenil záber na 64cm a cca 4kg (neváženého) šupiho.


August sa prehupol do septembra, ani sme nezbadali.
Ráno 1.9. o 4,20 hod. ma zo spacáku vyhnala jazda, ktorú sa mi podarilo premeniť na ďalšieho z miestnych šupinatých krásavcov. Tento mal 91cm a 13,9kg.


O 6,05 hod. mi Martin zakontroval záberom premeneným na prvého a posledného lysca výpravy.
Ten mal 67cm a 5,6kg. Chúďa ryba mala papuľku prešitú háčíkom s protihrotom od nejakého nezodpovedného tupca. Toho sme ju zbavili a do vody putovala v lepšom stave, ako predtým.


Pri lúčení s chlapcami z Moravy - Tomtomom a Davidom, sme sa dohodli, že do konca roku sa tu ešte stretneme a tak si budú môcť napraviť negatívnu bilanciu.
Martin skonštatoval, že to bola najkrajšia rybačka v jeho živote.
Súhlasím.
Bolo to naozaj prekrásne !

Ďakujeme Ti, Lábske jazero !

TiborK
 

Komentář ke článku (0)