1.etapa C&R Tour, Slovakia 2009, KOMJATICE - 29. - 31. 05. 2009

 Tak, a máme prvú etapu za sebou.
Ako každý rok, tak aj tento, bol štart trochu rozpačitý. Nie zo strany organizátorov, ale z prihlásených "potenciálnych účastníkov".
Rybári z Komjatíc v Limovom zastúpení, boli pripravení presne podľa dohody.
Jediný, kto sa seriózne ospravedlnil z neúčasti, bol môj "parťák  z Adácsu, Martin".
Mám rád ľudí, ktorí vedia dodržať slovo. Škoda, že ich je z roka na rok, menej!
Počasie nebolo zrovna pre salónne typy, ale MY PRAVÍ RYBÁRI vieme, že aspoň bude pri vode menej otravných výletníkov a tiežrybárov, ako keby bolo počasie super!
Nuž, a tak sa nás tam stretlo, namiesto 13 prihlásených, 5 VYVOLENÝCH !!!

Účastníci - zľava: Limo, Jirka, Tom + Andy (labrador), Anton, Tibor

 K vode som sa dostal v piatok o 8,45 hod., kde už poctivo držal službu Limo.
(Mimochodom, blahoželám mu k doktorátu, ktorý obhájil 3 dni po skončení "akcie".) Vidieť blahodárny vplyv dobrej rybárskej partie, na intelektuálny rozvoj jedinca, ktorý vie, kam patrí !
Ďalší, kto posilnil naše kruhy bol "nováčik" Anton - z Bratislavy. Chvíľu nato sa telefonicky ozval z Hodonína Tom, že sú na ceste v obchode, či treba niečo kúpiť....
Medizičasom 2x pršalo a 3x svietilo slnko. V prvej suchej medzere som postavil svoj Challenger, v druhej Anton, svoj Nash....a v piatej Jirko búdu (Challenger), pre  "zahraničných hostí".

Keďže "partia z NR, pod Kahanovým vedením", prisľúbila účasť na 100%, čakali sme so zahájením až do konca pracovnej doby. Bezvýsledne.  Keďže nebola ani na telefón, žiadna odozva...tak sme oficiálne zahájili akciu prípitkom KB-čka a začali sme loviť NAPLNO !!!
:o)
Takže, na 1. etape C&R Tour Slovakia mali zatúpenie:
- Severné Čechy - kamarát Jirka
- Južná Morava - kamarát Tom
- Bratislava - Anton+Tibor
- Komjatice - Limo

Flek sme mali brilantný. Na dohod oproti ostrovu (cca 80m) s krásnym pobrežným porastom.
Chyba bola iba v tom, že sme mali trochu problém hodiť to presne tam, kde sme chceli. (Neviem, či máte ten istý komplex, ale ja olovo hodím na vytypovaný flek s presnosťou + - 0,5m, no akonáhle tam dám háčik s nástrahou, tak je to + - 5m. Spravidla - na 99% mínus.)

Problém sme vyriešili spojazdnením môjho člna.
Po vyvezení a zakŕmení sme sa venovali družnej debate okorenenej degustáciou rôznych nápojov...
Prvý záber nedal na seba dlho čakať! Tom premenil prvú jazdu na prvú tohotoročnú dvacinu alebo tricinu? (samozrejme, že v centimetroch)

Títo lysčekovia v rozmeroch od 30 do 40-45cm nám predvádzali, že žiadne selektívne nástrahy a návnady na nich neplatia. Skrátka, brali ochotne na všetko.
Tak sa stalo to isté, čo minulý rok, že sme sa k väčšej rybe nemohli prepracovať, pre pažravosť "násaďákov".

Keďže stále pršalo, čo neprialo nejakému spoločenskému posedeniu, rozišli sme sa do bivakov a zaliezli sme do spacákov.
V piatok pred polnocou ma zobudil rev Tomovho hlásiča. Vyhupol som zo spacáku a podobral som mu "najväčšieho kapra výpravy"! Keďže bolo popršané, rozhodli sme sa, že ho nebudeme vážiť a merať (mal cca 60-65cm a okolo 5-6kg), iba ho cvaknem a fičí do vody. Samozrejme sme predpokladali..že takých ešte bude kopa...a samozrejme, aj väčších.
Podberák som položil na mokrú hustú trávu hneď pri brehu, pripravil foťák a čakal na pózu Toma + kapra. Keďže kapor mal úplne inú predstavu o tejto činnosti, prudkým pohybom sa vymrštil Tomovi z rúk a skončil v jazere. Tak som cvakol iba vyjaveného Toma a chrbát kapra - vľavo, medzi dvoma trávami.

Ja som mal nastraženú na jednej udici PopUp-ku Pelzer Neon White  pod konármi vŕby. Bol som presvedčený, že na ňu bude 100% záber.
Ten aj prišiel. Počas najväčšieho lejaku mi príposluch signalizoval záber na inkriminovanú udicu.Vyletel som zo spacáku do šlapiek a hybaj ho, k udiciam. Mierne rozospatý, na strmom brehu v hustom daždi som na prvý pokus neubrzdil pri stojane... a blato, zotrvačnosť a gravitácia spôsobili, že som o chvíľu stál do pol lýtok vo vode. Nevadí, ryba tam ešte bola a ťahala ostošesť. Po dvojitom odpíchnutom Ritbergeri som mal konečne palicu v ruke a cítil som ťah ryby. Hovorím si, dobre je, nie je to žiadny krpec. Pri zdolávaní som ešte dvakrát hupol na prdel, ale ryba tam stále bola. Jej pohyby pri zdolávaní sa mi zdali naozaj čudné a nevedel som, čo si mám o tom myslieť.
Raz sa mi zdalo, že tam je veľká ryba - obrovský odpor...o chvíľu, že som o rybu prišiel...ľahké navíjanie. Na moju "veľkú radosť" mi ryba prekrížila pravú udicu a tak mi k celkovej pohode okrem hustého lejaku vyvreskoval aj druhý hlásič. Keďže naozaj husto lialo, moje hlasové pokusy o získanie podpory od prítomných spolulovcov, zanikli v rachote kvapiek na bivakoch. Nejakým záhadným pohybom - niečo medzi korčuľovaním, plazením a lezením, sa mi podarilo dopracovať k podberáku. Aké bolo moje prekvapenie, keď sa namiesto očakávaného kaprieho mastodonta v plytčine zjavila veľká haluz (cca 1,5m) na nej moja montáž s cca 4-5kg lyscom a zamotaný vlasec z druhej udice. Kapra som podobral a obutý, oblečený, po kolená vo vode som odmotával z haluzí vlasce v hustom daždi, pri svetle čelovky. Mimochodom, bolo cca 2,30 hod. v sobotu ráno. Nakoniec všetko "dobre dopadlo"! Vlasce aj kapra sa mi podarilo oslobodiť, no môj výzor by primäl k  ľútosti aj bezdomovca, tak som sa rozhodol, radšej nepoužiť samospúšť - na tú spúšť...a cvakol som kapra iba v podberáku.

Ráno pri káve, keď som si dal sušiť zablatené a mokré zvršky, som sa opisom nočnej príhody postaral o celodennú dobrú náladu všetkých prítomných!

 Počas dňa sa striedali zábery od násaďákov na rôzne palice.
Jediný, bez kapra na brehu bol Tono. Hoci používal naozaj rafinované spôsoby lovu, ako kŕmitko a boilu, zábery mal, no nejakým záhadným spôsobom sa mu vždy kapor odvadil iba pár metrov od brehu. Servis - niekoho z nás s podberákom mal Tono stále po ruke, ale ryba nikde...

Dokonca, ani zmena podberáka nepomohla....

Keďže Jirka sa odmietal fotiť s pahltnými násaďákmi - tu je dôkaz - akcia, že aj on sa podieľal na ich školení!

Tu je jeden  jeho úlovok, prezentovaný Tomom!

Tu som sa aj ja odfotil s jednou budúcou  hviezdou tituliek - ak dožije...

Dôkaz, že si vážime každú rybu, prezentovaný, kým iným, ako Tomom,...

 A ešte jeden dôkaz citlivého prístupu k rybám....

Prišiel ma pozrieť aj miestny "orazenec". Schválne si všimnite ten arogantný výraz....

A na záver "Zlatý klinec programu"!
Antonovi sa konečne podarilo dostať na breh zopár kapríkov !!!

Neostáva mi nič iné, iba konštatovať, že aj keď sme nenachytali trofejné ryby, akcia bola super.

Výborná nálada, skvelí ľudia....a to je niekedy viac, ako trofejné ryby s nepohodovými kolagami.

Teším sa ďalšie stretnutie !

Komentář ke článku (4)